Príbeh Aleny: Dala som mu ešte šancu

Odpustiť blízkemu človeku, ktorý nás sklamal, je veľmi ťažké. A snáď ešte viac to platí v prípade nevery. Prečítajte si, ako to dopadlo, keď dala Alena novú šancu svojmu manželovi.

S Romanom sme spolu boli už neuveriteľných pätnásť rokov. A aj keď naše manželstvo by sa niekomu akčnejšiemu alebo činorodejšiemu mohlo možno zdať plné stereotypov alebo dokonca nudné, ja som bola spokojná. Roman mal stabilnú prácu, nechodil ako veľa iných chlapov každý deň do krčmy na pivo a doma nemal problém zapojiť sa aj do činností, ktoré by mnohí s dešpektom označili ako "ženské".

Zatiaľ čo väčšina kamarátok bez prestania nadávala na svojich mužov alebo bola dokonca už aj rozvedená, ja som o Romanovi hovorila vždy pekne. Občas som si medzi svojimi priateľkami pripadala až divne či ako exotický úkaz, ale manžela som si vážila a nemala som dôvod ho pred ostatnými zhadzovať. Samozrejme ma občas naštval alebo rozčuľoval svoju neporiadnosťou, ale žiadne vážne problémy sme po celú dobu nášho vzťahu riešiť nemuseli.

Ale aj na nás raz došlo, ako sa hovorí. Všetko sa zosypalo v čase, keď mal byť Roman na niekoľkodňovej služobnej ceste. Boli sme s jednou kamarátkou, Soňou, dohovorené na pravidelný zraz v kaviarni. Keď som vstúpila dovnútra, na prvý pohľad som spoznala, že sa niečo stalo. Soňa bola poblednutá a sotva odpovedala na môj pozdrav. Pomyslela som si, že sa asi opäť pohádala so svojím dlhoročným partnerom, o konflikty u nich nikdy nebola núdza.

"Robím to hrozne nerada, ale musím ti niečo povedať. Videla som tvojho muža Romana, s nejakou mladou slečnou. Stretla som ich v obchoďáku a rozhodne to nebola len kamarátka, držali sa za ruky a dokonca sa aj pobozkali. " Tie slová mi zneli v ušiach ešte strašne dlho. Napriek tomu som sa zdráhala uveriť, veď trebárs mi len Soňa nepraje náš pokojný vzťah bez hádok.

Ako náhle sa Roman vrátil domov, nevydržala som to a rovno mu oznámila, čo som sa dozvedela. Bohužiaľ, jeho reakcia ma len utvrdila, že tá najhoršia nočná mora je realitou. Manžel skryl tvár do dlaní a ospravedlňoval sa mi. Vraj tu dotyčnú nemiluje, chce byť so mnou, ale jednoducho sa pobláznil jej krásou. Sľúbil, že všetko okamžite ukončí. Ja už som však ďalej nepočúvala a vybehla z bytu. Nasledujúce dni som trávila v azyle práve u Soni. Bola som pevne rozhodnutá požiadať o rozvod. Cítila som sa podvedená a ponížená, mala som zlosť a bolo mi to zároveň strašne ľúto.

Čím dlhšie som ale u Soni zostávala, tým viac som začala váhať. Škaredé hádky u nich boli na dennom poriadku, nemiernili sa dokonca ani predo mnou. Myslela som na náš spokojný pokojný vzťah s Romanom a premýšľala, či to mám všetko skutočne úplne zahodiť. Veď čo keď hovoril pravdu a bolo to len hlúpe pobláznenie. Tak dlho som bola na vážkach, až som zavolala kartárke, ktorú mi odporučila jedna ďalšia kamarátka. To, čo som sa dozvedela, ma vlastne milo potešilo. Podľa kariet k sebe s Romanom patríme a rozdeliť naše cesty by bolo veľkou chybou, ktorej by som ľutovala. Táto nepríjemná situácia je vraj prvá naša naozajstná skúška.

Až po výklade kariet som konečne zdvihla Romanovi telefón, hoci už niekoľko dní volal takmer neustále. Dohodli sme si stretnutie v našej obľúbenej reštaurácii a tam si všetko vyjasnili. Manžel sa mi veľmi ospravedlňoval, dokonca plakal, to som u neho snáď nikdy nezažila. Rozprávali sme sa takmer až do zatváracej doby, nikdy sme spolu tak úprimne nehovorili. Dozvedela som sa, čo Romanovi vadilo, ale bál sa mi to povedať – chýbalo mu občas nejaké spestrenie, naše manželstvo bolo niekedy až príliš pokojné. Ja som sa z toho poučila a občas svojho muža niečím príjemne prekvapím, podnikáme spoločne viac vecí a ja už viem, že vzťah sa musí stále budovať a udržiavať.

Od našej krízy ubehlo už päť rokov. Prvé mesiace pre mňa neboli ľahké a ťažké bolo dokázať odpustiť. Ale teraz už môžem s pokojom na duši povedať, že sme všetko zvládli a prekonali. Dokonca sme spolu ešte šťastnejší než predtým.