Tajuplná veštiareň v Delfách

Veštenie má až neuveriteľne prastarú tradíciu. Z ohňa, vody, vetra a ďalších prírodných živlov a úkazov sa ľudia pokúšali vyčítať budúcnosť už v praveku, teda v období pred mnohými tisíckami rokov. A veštenie sa udržalo naprieč časom až do dnešných dní. Existovalo nielen v pravekých časoch, ale aj v staroveku, novoveku a nadaní jedinci sa mu venujú aj v súčasnosti.

Veštenie v staroveku

V dobách staroveku bolo umenie veštenia oproti minulosti ešte viac rozpracované a jednalo sa už takmer o samostatnú disciplínu. Predpovedanie budúcnosti bolo dokonca bežnou súčasťou každodenného života, malo svoje stále miesto v náboženstve a nebolo považované za nič neobvyklé.

Ľudia, ktorí mali dostatok prostriedkov, sa obracali na veštca s prosbou, aby odhalil rúško ich osudu, zistil, aká bude úroda, prípadne ich zaujímalo, či bude plánovaná cesta bezpečná, či sa dožijú požehnaného veku a podobne.

Hoci sa nám to môže zdať dnes ľahko nechutné, v staroveku bola vôbec najrozšírenejšia metóda veštenia tá, pri ktorej sa čítalo zo zvieracích vnútorností. Na tento účel sa zviera najprv rituálne obetovalo a potom sa skúmali jeho vnútornosti, predovšetkým pečeň.

Veštenie sa v staroveku rozvíjalo hlavne v oblastiach okolo Stredozemného mora, najmä v starovekom Grécku a Ríme. A práve v Grécku sa nachádzala jedna z najslávnejších veštiarní – veštiareň v Delfách.

Veštiareň v Delfách

Delfy boli významným antickým mestom, ktoré sa nachádzalo približne 150 kilometrov severozápadne od Atén. Svoj najväčší rozmach zažilo v 8. až 6. stor. pred naším letopočtom a preslávilo sa práve svojou veštiarňou, ktorá sa týčila nad mestom.

V týchto dobách bolo veštenie bežnou súčasťou života a bolo prakticky nutnosťou pred významným rozhodnutím veštiareň navštíviť. V Delfách bola vešticaPythie, ktorej veštby boli sprostredkované priamo od boha Apolóna. Práve kult boha Apolóna tu zažil veľký rozmach. Podľa mýtov práve na tomto mieste zabil hada Python.

Niekedy nebolo úplne jednoduché veštbám porozumieť, boli formulované záhadne alebo dokonca dvojzmyselne. Tak napríklad slávny lýdský kráľ Krézus navštívil veštiareň preto, aby sa opýtal, či sa má pustiť do vojny proti Perzii. Odpoveďou bolo, že ak tak urobí, rozvráti veľkú ríšu. A áno, skutočne sa tak stalo, lenže tou ríšou, ktorú zničil, bola tá jeho …

Ešte sa ale vráťme k Pýthie. Veštica nebola v Delfách len jedna, ale v čase, keď zažívala veštiareň svoju najväčšiu slávu, tu pôsobili dokonca dve alebo tri veštice. Hovorilo sa im tiež kňažky Apollónovho chrámu. Veštenie však prebiehalo tak, že ich návštevník nikdy priamo nevidel. Ešte predtým sa kňažka napila zo zázračného prameňa, ktorý podporil jej ezoterické schopnosti. Pri predpovedaní budúcnosti navyše vdychovala zvláštny dym, prostredníctvom ktorého sa dostala do tranzu.

Bez zaujímavosti nie je ani, že návštevník nesmel prísť s prázdnou. Za veštbu musel riadne zaplatiť, a to formou daru. Okrem peňazí to boli rôzne cenené predmety, okrem iného precízne vypracovaná keramika, ozdoby z drahých kovov alebo dokonca sochy.