Príbeh Mariky: Celý čas mi klamal a ja som mu verila

Čo svet svetom stojí, ľudia stále dokola riešia, kde a ako nájsť svoju polovičku. Keď ju potom nájdu, alebo aspoň na začiatku majú ten pocit, potom zase riešia, či to je naozaj onen osudový vzťah. Medziľudské vzťahy sú nesmierne komplikované. Fungovanie vzťahu zďaleka nie je založené len na veľkej láske, ale je potrebná aj nutnú dávku rešpektu a tolerancie voči tomu druhému. Vo vzťahu sa cení aj otvorenosť komunikácie alebo schopnosť počúvať.

Bohužiaľ, medziľudská komunikácia je aj v dobe moderných komunikačných technológií stále rovnako náročná ako v minulosti. Dokonca je možno aj ťažšia ako predtým. Cez všetku možnú techniku spolu ľudia nie sú zvyknutý komunikovať, komunikovať osobne, otvorene a úprimne. Nejeden vzťah stroskotá na lži a v rade vzťahov je lož každodenným chlebom. Lenže ako sa hovorí – má krátke nohy, takže ďaleko nedôjde. Ďaleko neušiel ani Jano, priateľ slečny Mariky, ktorý by sa dal označiť za notorického klamára.

S Janom som strávila necelý rok. Bol to klasický príbeh – láska na prvý pohľad. Zamilovali sme sa, ja som sa vznášala na ružovom obláčiku a mala oči len pre neho. Asi som nechcela nič vidieť a počuť. Hovorí sa, že láska je slepá a táto naozaj bola. Našťastie to už mám za sebou.

Boli sme spolu asi pol roka. Bolo to asi v čase, keď prvotná zamilovanosť trošku opadla a ja som trošku otvorila oči. Zrazu mi bolo Janovo správanie divné. Niekedy bol napríklad niekoľko hodín nedostupný na telefóne, inokedy mi nebol schopný vysvetliť, kde strávil predchádzajúcu noc. Neverila som, že by mal ešte niekoho iného, ale tušila som, že niečo nie je v poriadku. Takýchto situácií bolo stále viac a viac, situácií, ktoré som si nevedela vysvetliť. A Jano mi s tým rozhodne nepomáhal. Samozrejme, vždy si našiel nejaký dôvod, prečo nebol na telefóne alebo doma, prečo o ňom nevedia v práci alebo prečo nie je práve tam, kde mi povedal, že bude.

Možno to bola ženská intuícia, ale začala som z toho byť nesvoja. Skúšala som to s ním riešiť, ale bezúspešne. Rozprávať vedel pekne, ale mne tie jeho historky prestali dávať zmysel. Až príliš dobre do seba zapadali, povedala by som. Mala som pochybnosti o našom vzťahu, ale nič hmotného, čo by mi pomohlo sa zorientovať, ako ďalej. Potrebovala som nejakú nápovedu a svete div sa – našla som ju vďaka veštici.

Zavolala som vešticu a len letmo jej opísala svoje pochybnosti. Okamžite vedela, kto je môj Jano. Bohužiaľ to bol hlavne veľký luhár. Veštica mi opísala, čo robí Jano v čase, keď je tzv. stratený. Jej vysvetlenie bolo dôveryhodnejšie než to Janovo. Čoskoro sa aj potvrdilo, že pravda je na strane veštice. Už som sa mala o čo oprieť, takže sa zrazu Jánove argumenty začali rozpadať. Jeho lži sa zosunuli k zemi ako kôpka kariet. Nezostalo nič, ani náš vzťah. Som rada, že som zavčasu dokázala odhaliť, čo bol Jano zač.